Palkovič mal bezvýhradnú dôveru arcibiskupa Rudnaya, ktorý mu dával na cenzúru diela jeho kňazov a vďaka nemu sa tak zachovali vzácne exempláre vydaných i nevydaných diel Fándlyho, Valen
Trang 1GABRIELA KOLŠOVSKá
hľadal materiál pre vykreslenie literárnej minulosti slovenských katolí-kov Založil bohatú kartotéku, orientovanú na vynikajúcich Slovákov
i Slovanov a na ich dejiny Palkovič mal bezvýhradnú dôveru arcibiskupa Rudnaya, ktorý mu dával na cenzúru diela jeho kňazov a vďaka nemu sa tak zachovali vzácne exempláre vydaných i nevydaných diel Fándlyho, Valentíniho,Turzu či Bajzu.28
Ďalším katolíckym teológom tohto obdobia bol Jozef Ignác Bajza,
autor prvého slovenského románu René mláďenca príhodi a skusenosťi,
1783 Prešiel klasickou cestou vtedajších katolíckych vzdelancov – bol chovancom viedenského Pázmanéa Jeho spory s Fándlym možno súvisia
aj s jeho prudkou a sebavedomou povahou, ale inak bol človekom veľ- mi praktickým a podnikavým Počas svojej dvadsaťročnej činnosti vo far-nosti v Dolnom Dubovom starostlivo viedol farské hospodárstvo, z malej pálenice mal slušné príjmy, a tak mohol svoje knihy vydávať vo vlastnom náklade V staršom veku upustil od vyhľadávania sporov (s bernolákov-cami viedol spor hlavne kvôli vlastnej podobe spisovného jazyka, ktorú uplatňoval vo svojich dielach), venoval sa pastoračnej činnosti, až sa stal bratislavským kanonikom, no aj v starobe sa zaujímal o národnobuditeľ-ské hnutie a finančne podporil napr. Spolok milovníkov reči a literatúry
slovenskej Bajza okrem spomínaného románu vydal aj Slovenské dvojná-sobné epigramata jednako-konco-hlasné a zvuko-mírne, 1794 a päťzväz-kový súbor vlastných kázní Kresťansko- katolícke náboženstvo, 1789 – 96.
Podľa nášho názoru národná činnosť katolíckych teológov vyvrcholila
v osobnosti Jána Hollého, ktorý vynikal nielen básnickým nadaním, ale
aj šírkou svojej osobnosti, keď na sklonku života napriek vlastnej celoži-votnej tvorbe v bernolákovčine, podporil snahy štúrovcov, pretože v nimi predloženej podobe spisovnej slovenčiny videl ďalšiu perspektívu sloven-činy ako moderného jazyka Jeho diela hádam netreba predstavovať- ale jeho preklady z Vergília, Teokrita, Homéra, Ovídia, Tyrtaia a Horácia, ktoré
mu vydal Jur Palkovič, boli skúškou jeho talentu, no aj možností bernolá-kovčiny ako básnického jazyka ( Rozličné básne hrďinské, elegiacké a
liric-ké, 1824) Hollý, veľmi dôsledný už pri tejto činnosti, si vypracoval vlastný
časomerný systém, striktne pritom rešpektoval metrické pravidlá antickej poézie, mnohé preklady viackrát prepisoval, v značnej miere dodržiaval
aj Bernolákove pokyny pre spisovný jazyk, preto bol na tieto preklady aj patrične hrdý Z jeho vlastnej pôvodnej tvorby sú známe predovšetkým národné eposy, bez ktorých by v slovenskej literatúre absentoval tento
literárny žáner, na ktorý je hrdý každý národ- ide o epos Svatopluk, Cirillo-
Metodiada- z čias Veľkej Moravy a epos Sláv, ktorý nemá historické pod-ložie (boj mierumilovných Tatrancov s lúpeživými Čudmi) Hollý písal aj
28 Porov ROSENBAUM, K: Encyklopédia slovenských spisovateľov, s 8 – 9.